Úvodná stránka - Niečo o koníkoch

Niečo o koníkoch

kone patria medzi moje najoblubenejsie zvieerata jedneho casu som aaj chodila sa ucit jazdit. cize nieco aj viem :)

a chcela by som zacat zas.

Kone sú krásne zvieratká. Sú mierumilovné takže sa nemôže stať že by vás kôň napadol. Chovajú sa na farmách. Pre koňa je potrebné pred príchodom domov urobiť stajňu. Musí byť veľká aby sa v nej koník cítil pohodlne. Treba mu dať seno na papanie a každý deň mu treba upratať stajňu. Treba ho česať a umývať. Umývajte ho tak, že zoberiete kefu na umývanie ( to kúpite v obchode) namočíte do čistej vody a pekne z láskou ho umyjete. Koník musí mať podkovy pretože keď jazdí po betóne potrebuje mať ochranu na kopytá. Musíte keď chcete na ňom jazdiť kúpiť uzdu a sedlo ktoré je špeciálne pre kone. Je nebezpečné jazdiť na koni bez sedla a uzdy. Ale keď k vám ma kôň dobrí vzťah, tak myslím že by vám to dovolil ale je potrebné mať pri sebe nejakého človeka ktorí koňa pridrží aby neutiekol alebo sa nevyplašil. Pretože keď ste sami s koňom na prechádzke a bez sedla a uzdy tak sa môže vyplašiť a potom môže dôjsť k ťažkým zraneniam.

Samozrejme existujú krúžky s koňmi, kde sa naučíte jazdiť na koni a ako sa o neho dobre starať.

Samica od koňa sa volá kobyla a ich dieťa sa volá žriebä. Majú hrivu ktorá sa dá skracovať podľa toho ako sa vám páči, ale samozrejme to nemôžu biť dajaké smiešne účesy kde sa koník bude cítiť neprirodzene. Kôň vie na vás zaútočiť keď sa cíti ohrozený alebo mu robíte niečo, čo sa mu nepáči, a vie vás poriadne kopnúť s prednými kopytami alebo vás môže zraziť. Sú to mohutné zvieratká. Kobyla je hlavne agresívna keď čaká žriebä, takže bi sa k nej nemali približovať cudzie deti. AKO HLAVNÉ PRAVIDLO JE : NIKDY SA KU KOŇOVI NEPRIBLIŽUJTE ZO ZADU !!!. Kôň vás musí vidieť a keď sa k nemu priblížite zo zadu a začnete ho hladkať, má dobrí dôvod vás kopnúť zo zadnými kopytami a vybiť vám tak dych.

Kôň má dve špicaté ušká ktorými počúva čo sa v jeho okolí deje. Má dlhý krásny chvost ktorí sa môže ostrihať. Mláďa má po narodení inakšiu farbu jak samica. Postupne sa mu srsť bude meniť na takú farbu akú ma jeho matka.

Niečo o koňoch :

Vývoj koňa ako jedného z jedincov dokonalého živočícha z radu cicavcov, je klasickou ilustráciou postupného vývoja tvorstva, najmä pokiaľ ide o zmeny tvarov tela, stavby končatín a štruktúry zubov a tráviaceho systému. Na začiatku vývojového štádia je dost ťažké rozlíšiť predkov koňa od predkov nosorožca alebo tapíra, pretože sú pravdepodobne spoloční, čo potvrdzujú mnohé spoločné znaky. Nosorožec a tapír zostali v pralese, nemuseli sa prispôsobovať okoliu, a preto

si zachovali pôvodnejšiu formu, formu vyhovujúcu životu v pralese. Vývojová cesta koňa viedla k životu na suchšom a drsnejšom teréne, preto sa musel týmto podmienkam prispôsobiť.

Dorozumievanie :

Dorozumievajú sa hlasom a pohybmi. Hryzenie je symbol náklonnosti. Vycerenie zubov a sklopenie uší je zase znamenie agresivity. Erdžanie môže znamenať hnev, strach alebo radosť. Chvostom kone prezrádzajú svoju náladu. Ak je zdvihnutý vyjadruje dobrú náladu, ak je spustený medzi zadnými nohami znamená to strach alebo obavu, šľahanie chvostom je znamenie netrpezlivosti alebo vzrušenia.

Chody koňa :

Krok
Krok je štvordobý chod. V každom okamihu chôdze má kôň tri končatiny na zemi a jednu vo vzduchu. Počujeme pri nej štyri údery kopýt v pravidelných intervaloch, preto má pomenovanie štvordobý chod. Pohyb končatín pri kroku sa začína vykročením zadnej nohy, nasleduje predná na tej istej strane tela, potom druhá zadná a nakoniec zvyšujúca predná.

Klus
Klus je dvojdobý chod. Pri kluse sa zároveň zdvíha vždy diagonálne predná a zadná končatina. Sluchom rozoznáme dvojdobý klepot kopýt. Pri dopade na zem nesie celúhmotnosť zvieraťa vždy opačná predná a zadná noha. Ak máme podozrenie, že kôň kríva, ľahko to zistíme, ak ho uvedieme práve do klusu.

Cval
Cval je trojdobý chod. Pri cvale, teda pri rýchlom pohybe koňa, sa zeme dotýkajú vždy dve diagonálne končatiny, kým zvyšné dve dopadajú na zem postupne jedna za druhou. Sluchom rozoznáme trojdobý klepot kopýt. Za prednou končatinou sa dvíha vždy náprotivná zadná, potom nasledujú dve zvyšné súčasne. V tomto okamihu sa kôň nedotýka zeme ani jednou končatinou.

Trysk
Je to štvordobý chod koňa. Pohyb končatín pri trysku má podobnú schému ako pri cvale. Rozdiel je iba v tom, že náprotivné párové končatiny sa nedotýkajú zeme v rovnakom okamihu. Zadná dopadá na zem skôr ako predná, čím vzniká štvordobý zvuk. V cvale i trysku mení kôň prednú nohu, ktorou vykračuje ako prvou.

Niečo o frizskom koni :

Toto plemeno koňa je moje obľúbené.

Frízske plemeno vďačí za mnohé svoje črty andalúzskemu koňovi zo Španielska. Ako chladnokrvný kôň, v protiklade s plnokrvným arabom a anglickým plnokrvníkom, je to ťažší kôň pochádzajúci z primitívného lesného koňa. Rímania ho uznávali ako vynikajúceho pracovného koňa. Plemeno dostalo meno podľa FRÍZSKA oblasti v Holandsku a Nemecku, a predpokladá sa, že pochádza o obdobia tisíc rokov pred n.l. V priebehu rokov sa plemeno skvalitňovalo a zároveň sa zlepšoval jeho osud. Bol to územčistý kôň, ktorý bol húževnatý a otužilý, mal nežnú a poslušnú povahu a bol z neho vynikajúci záprahový kôň. Vysoko si ho cenili aj ako kráľovského vojnového koňa. Hoci nebýva veľký /aj keď dnešný trend dáva do popredia vysoké kone niektoré frízske kone maju uz bežne výšku nad 168 cm/, má neobyčajne vznešené správanie a pôsobivú akciu s vysokým krokom. Vplyv španielskych koní počas španielskej nadvlády v Nizozemsku (v rokoch 1568 – 1648) dodal plemenu viac ušľachtilosti.

Napriek svojej výnimočnosti frízsky kôň takmer vyhynul na začiatku storočia. Chovateľský zväz bol založený v roku 1879, ale popularita klusákov, medzi ktorými fríz vynikal, viedla ku kríženiu s cieľom zvýšiť rýchlosť na úkor pôvodného typu. V roku 1913 zostali vo Frízsku len tri žrebce! Plemeno zachránila druhá svetová vojna, keď mali holandskí poľnohospodári nedostatok vozidiel i pohonných hmôt a boli nútení vrátiť sa ku koňom. Vážnu krízu prekonával chov frízkych koní v 60. rokoch, keď sa chovná báza nesmierne znížila. Táto kríza bola úspešne prekonaná a chov frízskych koní sa rozšíril prakticky do celého sveta. Zväz chovateľov Frízskych koní získal v roku 1954 titul KRÁĽOVSKÝ! V 19. storočí sa frízsky kôň, ktorý sa v širokej miere používal v záprahu aj pod sedlom, výrazne uplatňoval vo vtedy obľúbených klusáckych dostihoch. V dôsledku toho nachádzali podporu rýchlejšie a ľahšie jedince. Bol to takmer koniec pôvodného frízskeho kona, no našťastie sa zrealizoval plán na záchranu rodových línií.

Krk má výrazne klenutý (labutí) a hrdo sa nosí. Jeho okázalá vlnitá hriva a chvost pripominajú hrivu a chvost andalúzskeho a luditánskeho koňa. Sú to výlučne vraníky bez bielych znakov. V lete srsť vybledne na slnku a môže mať čokoládové sfarbenie. Preto niektorí chovatelia v Holandsku púšťajú svoje kone do výbehov len v noci aby nevybledli. Pre svoju čienu farbu, elegantné chody i povahu je frízsky kôň obľúbený ako kočiarový, pohrebný, cirkusovy. Prvé frízske kone sa uplatňovali v jazdeckých školách vo Francúzsku a v Španielsku, kde vynikali v cvikoch vysokej školy. Stále je po nich dopyt ako po kočiarových koňoch – či už v sútažiach alebo pre parádu – pretože ich jednoliata čierna farba dobre ukáže takmer v akejkoľvek skupine.

Frízske kone su absolutne bezproblémové kone, sú kľudné, ľahko ovládateľné, niesu ľakavé a veľmi rýchlo prispôsobivé aj k iným zvieratám. V súčasnej dobe sú veľmi populárne a obľúbené.

ARABSKÉ KONE
Arabské kone patria medzi najstaršie a najušlachtilejšie plemená koní na Zemi. Nezrietka sa o nich hovorí, že sú najkrajšie. Vynikajú kratšou a jemnou hlavou so štíhlym profilom, kompaktným trupom a počas pohybu vysoko oblúkovito zdvihnutým chvostom. Sú húževnaté a rýchle, ale pritom citlivé a inteligentné. Víťazia nielen v dostihoch, ale najmä vo vytrvalostných jazdách. Aj pri krížení s inými plemenami potomkovia majú charakteristické znaky jedného z arabských rodičov.

Peruánske Paso

Peruánsky paso a jeho príbuzný paso fino majú rovnako dobrý výzor,ak nie lepší,ako ich andaluzsky bratranec,a sú prekvapujúco podobné.Podobne ako americký jazdecký kôň a tennesseeský mimochodník,majú aj tieto kone charakteristické chody.Slovo paso znamená krok.Peruánsky paso bol vyšľachtený z koni,ktoré do Peru doviezo krutý španielský dobyvateľ Francisco Pizarro.Predpokladá sa,že tento kôň je z jednej štvrtiny andaluzsky a z troch štvrtín berberský.Plemeno paso fino z Portorika je jeho príbuzným.

Najchrakteristickejšia črta pasa,ktorého šľachtili prísnou výberovou plemenitbou počas tristo rokov,je jeho laterálny mimochod,ktorý ho preslávil.Prednými nihami vykonáva okázalý pohyb, kým jeho mocné zadné končatiny a znížený zadok ho poháňajú vpred.

Tieto kone majú tri mimochody: paso fino,zhromaždený zvýšený pohyb; paso corto,chod na pohodlné cestovanie a paso largo,predĺžený rýchly chod,v ktorom môže kôň zotrvaťistý čas a ktorý je pre jazdca veľmi príjemný.Paso nie je veľký kôň,zvyčajne dosahuje výšku medzi 140 a 150 cm,je však otužilý,veľmi vytrvalý a schopný zotrvať v rovnomernej rýchlosti 17,5 km/h aj v ťažkom drsnom teréne,s akým sa vo svojej domovine často stretáva.

Paso fino z Portorika má rovnaké chody,ktoré skôr dedí,než sa učí.Charakteristické chody majú aj dve ďalšie americké plemená,americký jezdecký kôň a tenesseeský mimochdník.

Peruánsky paso má klenutý svalnatý krk a jemnú bohatú hrivu i chvost.Najbežnejšie sú hnedáky a ryšiaky,nájdu sa však medzi nimi všetky jednoliate farby a prípustné sú aj strakoše.

Kone samozrejme môžu aj skákať cez rôzne prekážky a sú niektoré plemená ktoré sa na to hodia, pretože nie každý kôň je vyšľachtený tak aby mohol skákať cez prekážky.

Samozrejme je to krásny pohľad jak kôň skáče, ale niektorí majitelia ich k tomu tlačia násilím a to nieje vôbec pekné. Ja si myslím že sa k ním majú správať pekne a potom sa dočkajú toho víťazného kúsku. Kone netreba do ničoho tlačiť násilím. Keď sa mu to nepáči tak ho nechajte a netlačte ho do niečoho čo nechce. Sú aj veľa koní týraných napr. vychudnutím