Maskovanie zvierat

Prirodzený majster maskovania

Mnohé živočíchy môžu splývať so svojím okolím. Nazýva sa to maskovanie (kamufláž, mimikry) a táto schopnosť funguje rôznymi spôsobmi. Väčšinou sa pri maskovaní využíva určité sfarbenie alebo vzory, ale  často je dôležité aj správanie zvieraťa. Predátory využívajú maskovanie, aby prekvapili svoju korisť a pri love zostali nenápadné.

                                                                                                         U VäČŠINY ŽIVOČÍCHOV VRÁTANE POLÁRNYCH MEDVEĎOV BIELYCH SPLÝVA ICH SFARBENIE S ICH žIVOTNÝM PROSTREDÍM

 Splývanie

Pozrite sa napríklad na medveďa bieleho, ktorý sa nenápadne pohybuje po ľadovej kryhe, alebo na zelenú rosničku, ktorá je na zelenom liste v dažďovom pralese takmer neviditeľná. Mnohé živočíchy v prírode farebne splývajú aj vtedy, keď sa pozeráte dvoma smermi: napríklad tamvo sfarbený chrbát škvrnitej raje je v tmavej vode zhora na nerozoznanie,  spodná svetlejšia časť splýva s oblohou pri pohľade zdola.

Deštrukcia farieb

V niektorých prípadoch maskovanie pôsoby tak, že obrysy živočícha nie sú jasné a zviera splýva so svojím pozadím, prípadne so zvyškom stáda. Napríklad čirno-biele pásavé stádo zebier mätie predátory ako leva, pretože toto sfarbenie mu neumožnuje rozoznať jednotlivé zvieratá. Pre levy je stádo  jednou pásavou masou a pre pásy nedokáže rozoznať obrysy jednotlivého tvora.

                                                                    Deštruktívne sfarbenie je efektívne najmä v tedy, keď sú zvieratá v skupine, ako napríklad tieto zebry.

  ZMENA FARBY                                                                       

Niektoré živočíchy napríklad chameleóny a sepie môžu ráchlo zmeniť farbu, pretože v ich koži sú farebné bunky nazývané chromatofóry. Keď zviera očami vníma farbu svojho okolia, nervy pomocou hormónov  vysielajú signál, čo vyvoláva stiahnutie všetkých chromatofórov a vznik istého sfarbenia. Takým spôsobom živočích splynie so svojím okolím. Niektorí obyvatelia Arktídy menia farbu srsti v závislom od ročného obdobia. Napríklad zajac polárny je biely len v zime- Zmena intenzity denného svetla alebo teploty vyvoláva hormobálne zmeny, dôsledkom ktorých sa zmení faraba tak, aby splývala s letnou krajinou.

Sepia môže meniť sfarbenie aj vzor dôsledku zmeny farby buniek vo svojej koži

Extrémne maskovanie

Niektoré živočíchy majú dokonca časti tela, aby maskovanie bolo dokonalé. Vhodným príkladom je austrálsky "listový" morský koník, ktorý má plávajuce príspevky, takže vyzerá ako kus plávajucej morskej riasy.

Telo tohto morského koníka pripomína list, a vyzerá tak väčšie. Namiesto toho, aby bol živočích ľahko viditeľný, má nejasné okraje a splýva s okolím tvoreným morskými riasami.

Lelkovec na fotografii má výrazne žlté oči zatvorené, aby sa maskoval. Štrinami vo viečkach však stále vidí.  

Ako sa pretvarovať

Aj správanie zvierat má význam pri úspešnom maskovaní. Napríklad lelkovec, ktorí žije v Strednej a Južnej Amerike, sa tvári, akoby tu nebol - keď hrozí nebezpečenstvo, tvári sa ako odumretí konár stromu. Jeho operenie má farby lišajníka, sedí vzpriemene a pozerá drobnými štrbinami v očných viečkach. Niektoré druhy listového hmyzu používajú podobnú taktiku a keď odpočívajú na konári, telo je nasmerované rovnako ako najbližší list. Krokodíl zasa pri love pripomína napoly ponorené brvno, ktoré pláva vo vode.

AKO ZMIZNE TAPÍR MALAJSKÝ

Tapír malajský má polovicu tela čiernu a polovicu bielu. Možno to nevyzerá celkom ako maskovanie, ale čiastočne funguje. Za súmraku a úsvitu, keď je tapír aktívny, tieto farby maskujú tapírove obrysy v džungli, takže ho predátori ťažšie rozoznajú.

                                   Bodkované maskovanie 

                                  Čiary a bodky na srsti mladého tapíra splývajú v lesnom poraste so                                      svetelnými škvrnami

 Ako praskliny

Takéto sfarbenie tapíra je dôvodom, že je v džungli takmer neviditeľný.