Morské živočichy :)

Žralok tigrovaný -

Žralok tigrí alebo žralok tigrovaný je veľký a silný žralok žijúci väčšinou v pobrežných vodách tropických a subtropických  morí po celom svete, od plytkých vôd až do hĺbky 140m. Dospelý žralok tigrí dorastá až do veľkosti 3,25 - 4,25 m a váhy 385 až 635 kg.

O žralokoch si ľudia myslia sú to bezduché tvory ktoré len zabíjajú ale pravda je iná,žraloky zabijajú len kôly potrave ako aj ľudia a keď sa stane že zabijú človeka tak to znamená že človek bol nad ním a žraloky lovia zo spodu ( útočia na korisť zdola ) a vtedy si ho popletie napr. s tuleňom a niekedy sa stane že keď  žralok uhryzne a zistí že to nieje jeho potrava tak ju pustí ale niekedy človek už na následky neprežije lebo žraloky majú ostré čeluste a sú veľmi nebezpečné.

Štatistiky Delfína skákavého

Delfín skákavý - Rad: Veľryby

Čeľaď: delfínovité

Rod a druh: Tursiops truncatus

Delfín je najznámejší a najobľúbenejší zo všetkých morských cicavcov. Napriek tomu však život delfínov pri pobrežiach všetkých svetových morí zostáva neustále veľkou nevylúštenou hádankou. Delfíny skákavé, ktoré nás upútajú svojím oceľovo sivým chrbtom a krátkou vytiahnutou papuľou, sú veľmi inteligentné zvieratá. 

Výskyt:

Príbuzné poddruhy delfína skákavého, T. t. gillii a T. t. aduncus sa vyskytujú pri pobreží Atlantického oceánu , vo väčšine severnej časti Tichého oceánu a aj v Červenom mori a v Indomalazskej oblasti.

Spôsob života:

Delfíny sú spoločenské tvory, žijúce v skupinách najrozličnejšieho zloženia: alebo spolu žijú zvieratá jedného pohlavia, alebo sú samice a samce spolu so svojimi mláďati. Navzájom si pomáhajú pri love, pri pôrode aj v chorobe. Táto priateľská spolupráca je pre ich život nevyhnutná. Delfíny sa navzájom dorozumievajú mľaskavými a cvakanými zvukmi. Nie je presne známe, koľko znakov táto reč obsahuje, rozhodne však niet pochýb o tom, že sa delfíny navzájom spoznávajú a odpovedajú si.

Delfíny sú najinteligentnejšie zvieratá na svete majú IQ približne 60-100 a viac .

tá

Delfín je stavovec,cicavec a rodí živé mláďatá. Sú veľmi spoločenské a žijú v skupinách ( rodinách ). Má menšiu čelusť s menším počtom zubov a pôsobí celkom mohutnejšie. Jeho telo ma dĺžku 2,5 až 4 metre, váži 150 až 200 kg a výnimočne 390 kg. V každej polovici čeluste majú 20-26 zubov. Tehotenstvo trvá 12 mesiacov. Delfín je veľmi priateľské zvieratko ale ľudia i tak zabijajú delfíny buď na výskumy alebo na iné účely.

Morská korytnačka -

Žijú výlučne v mori a v jeho blízkosti. Predné nohy majú veslovité a zvonku na nich nepozorovať prsty. Kormidlové zadné nohy majú im pri pohybe vo vode pomáhajú len málo. Tieto korytnačky nepijú sladkú vodu, ale z morskej vody odstra ujú ň soľ očnými žľazami. Podobné žľazy majú aj morské hady a vtáky. Veľké slzy, ktoré ronia, keď sa plazia po suchej zemi, nie sú skutočné slzy, ale silný roztok soli vylučovaný týmito žľazami.

Kožatka veľká - Nemá na pancieri kostené dosky, ale ho má pokrytý pomerne hladkou kožou. Po celej dĺžke chrbtového štítu sa jej tiahne sedem silných hrebeňov a na brušnom štíte päť nižších hrebeňov. Kožatka nemá na mocných a dlhých predných plutvovitých nohách lazury ako ostatné morské korytnačky, ktoré majú na nohách jeden alebo dva pazúry. Kožatka, najväčšia z morských korytnačiek dosahuje údajne dĺžku 3 m a váhu 1100 kg. Vyskytuje sa vo všetkých teplých moriach a občas sa zatúla aj do studenších vôd. Keď juchytia do slučky, je schopná zaútočiť na čln. Čeľuste má dosť silné, aby odhryzla aj kus vesla. Na suchú zem vyliezajú len samice. Na pieskovitom pobreží zvyčajne v noci si vyhrabávajú hniezda vzdialené od vody asi 5 - 6m. Na svitaní sú už zas v mori. Každý rok od mája do augusta nakladú až 175 vajec. Vajcia ležia asi 90 cm pod povrchom, teda hlbšie ako vajcia iných morských korytnačiek. Vajcia majú guľovitý tvar a v priemere okolo 6 cm. Po nakladení vajec zasypú kožatky

hniezdo pieskom a stopy po ňom zahladia tým, že sa korytnačka nemotorne moce okolo neho, kým zamieri späť do mora.

Sú to nádherné stvorenia a hniezdia len na piesočnatých plážach . A keď hniezdia tak ich tam väčšinou vyrušujú turisti.

Morský koník - Existuje 32 druhov morských koníkov veľkých od 2,5 do 30 cm. Tieto ryby môžeme nájsť v teplých plytkých tropických moriach. Zaujímavé sú najmä vďaka svojmu tvaru, ktorý sa z profilu podobá koňovi, podľa ktorého získali svoj názov. Sú to kostnaté ryby bez šupín. Ich telo pokrýva iba tenká koža, ktorá dokáže meniť sfarbenie, aby splývali so svojím okolím. Kosti sú v tele uložené do krúžkov, ktorých počet je špecifický pre každý druh. Na hlave majú korunku, ktorej otlačok je špecifický pre každého jedinca, ako napr. otlačok palca u ľudí. Sú to zlé plavce a žijú prichytené svojím chvostom o steblá morských rastlín alebo koralov.

Plávajú len vo vertikálnom smere pomocou chrbtovej a brušnej plutvy. Chvostová plutva im chýba. Samčekovia žijú v teritóriách asi 1 m2 zatiaľ, čo samičky majú svoje teritórium 100 - násobne väčšie. Samčekovia majú vaky, do ktorých samičky dávajú svoje vajíčka a samčeky ich vnútorne oplodnia. Následne ich samčekovia vynosia a do mora vypúšťajú po 2-3 týždňoch malé morské koníky, o ktoré sa nestarajú. Majú 2 oči, ktorými môžu hýbať nezávisle od seba, živia sa planktónom a malými rakmi a rybami.

Rozmnožovanie:
Morské koníky majú celoživotných partnerov, najskôr si niekoľko dní dvoria, aj ak sa to iní jedinci snažia prerušiť. Plávajú povedľa seba a menia svoj vzhľad – výrazné farby. Keď samičke dozrejú vajíčka, odovzdá ich samčekovi, ktorý ich oplodní a uloží do svojho vaku, kde ich nosí 2-3 týždne. Počas tejto doby samička každé ráno navštevuje samčeka.

Narodenie:
Morský koník môže porodiť 1-2000 malých morských koníkov, ktoré sa starajú samy o seba. Keď sú mláďatá dostatočne vyvinuté, samček dostane svalové kontrakcie a mláďatá vymršťuje von zo svojho vaku. Samotný pôrod je zložitý proces a môže trvať aj niekoľko dní, väčšinou však nepresiahne dĺžku jednej noci. Ráno pri príchode samičky je samček pripravený na opätovné dvorenie. Z vyliahnutých koníkov sa iba 5 z tisíca dožije dospelosti, no vzhľadom na iné ryby je to veľké číslo, aj vďaka tomu, že vajíčka sú uložené v samčekovom vaku.
Morské koníky sa často chovajú aj v akváriach. Niektorí ľudia majú divé morské koníky priamo z mora, ktoré však dlho neprežijú, pretože neprijímajú živú potravu. Väčšinou sa preto chovajú morské koníky, ktoré sa narodili v zajatí, a teda sú schopné konzumovať aj mrazenú alebo sušenú potravu.

Poznáte rybu, ktorá má konskú hlavu, opičí chvost, kengurí vak, chameleónie oči a hmyzí pancier? Nie? Predsa koník morský. Vyzerá tak trochu ako kôň zo šachových figúrok. Podobá sa mu nielen tvarom hlavy, ale aj telesným pokryvom z kostených doštičiek, takže koník je akoby vyrezaný z dreva. Táto neobvyklá rybka pláva vždy v kolmej polohe – hlavu hore, chvost dolu. Z plutiev má vyvinuté prsné plutvičky a chrbtovú plutvu, hlavný nástroj pohybu. Ak koník naberie plnú rýchlosť, kmitá chrbtovou plutvou až 35-krát za sekundu.

Latinský názov -   Hippocampus hippocampus

Chobotnice - Po celé stáročia ich sprevádzala povesť zákerných oblúd, čo mocnými ramenami sťahujú rybárske lode do hlbín mora. Zabijakov, ktorí sa inteligenciou a prefíkanosťou vyrovnajú človeku. A hoci je správanie zdrojom ustavičných prekvapení, faktom je, že tieto navonok hrôzostrašné stovrenia patria medzi najplachejšie živočíchy na svete.
Už Jules Verne spomína v románe 20 000 miľ pod morom ramenatú obludu, čo zaútočila na ponorku Nautilus, a Victor Huho opisuje v Robotníkoch mora súboj človeka s obrovskou chobotnicou.  Hoci sú to vo všeobecnosti neškodné, pomerne lenivé a plaché tvory. Veľké druhy, dorastajúce do dĺžky až 10 metrov, dokážu vyvinúť pri stisku ramien tlak jednej tony. Napriek mohutnosti sa však zdržujú v blízkosti svojich úkrytov, kam sa uchyľujú pri náznaku najmenšieho ohrozenia. Paradoxne pre človeka predstavujú nebezpečenstvo skôr malé druhy. Najjedovatejšia chobotnica na svete, 10 centimetrová Hapalochlaena maculosa, pri jedinom zahryznutí vylúči v slinách také množstvo tetrodotoxinu - tento jed je desťtisíckrát silnejší ako kyanid - že by stačilo na usmrtenie desiatich ľudí.
Chobotnice majú guľaté vakovité telo bez kostí. Z hlavy im vyrastá osem ramien pri koreni pripojených kožným záhybom. Ramená vyzbrojené množstvom prísaviek slúžia na prichytenie koristi. Všetky druhy chobotníc majú silný tvrdý zobák a veľké oči chránené viečkom. Ich výborný zrak sa svojou rozlišovacou schopnosťou približuje ľudskému oku. Na rozdiel od samotných mäkkýšov majú chobotnice pomerrne dobre vyvinutý veľký mozog, ktorý chráni chrupavka podobná lebke.
Zvyčajne sa pohybujú pomaly po morskom dne, opierajúc sa o ramená. Vedia však aj plávať - posúvajú sa mávaním záhybov medzi chápadlami. V prípade ohrozenia dokážu v okamihu vyštartovať dopredu, dozadu, či do bokov neraz až 50-kilometrovou rýchlosťou. Vďačia za to reaktívnemu pohonu - chobotnica jednoducho prudko vypustí vodu z prísaviek.
Keďže telo chobotníc nie je chránené schránkou - stratili už pred miliónmi rokov - príroda ich vybavila inými schopnosťami, ktoré ich chránia rovnako účinné. Je to živocích stovrený na únik. Pôsobením mozgovej činnosti na určité svalové vlákna vie zmeniť farbu celého tela, ale aj jeho jednotlivých častí tak, aby dokonale splynula so svojím prostredím. V stave ohrozenia vypustia chobotnice atrementovú tekutinu, ktorá vytvorí tmavý oblak a ochromí čuch a zrak nepriateľa. Farby však plnia v ich živote aj inú úlohu.

Chobotnice nie sú najkrajšie na svete ale sú to živé tvory a podľa mňa sú aj pekné a majú právo na život ako každé zvieratko . A zabíjanie ich kôli mäsu je blbosť !!! Veď ľudia sú už s prepačením pažravý veď oni jedia už aj sami seba.... Chobotnice sú krásne stvorenia ktoré majú svoj život tak nech ich ľudia nezabíjajú kôli hlúpostiam za to že im chutia tak sa musia zabijať až ým nevyhynú ?!!! Je to hrozné ja by som to v živote nikdy nezjedla.... Chuďatká malé veď vám by sa tiež nepáčilo keby nás jedli všetky možné zvieratká len preto že by sme im celkom chutili.

Krídlovec ohnivý - Krídlovec ohnivý alebo pterois ohnivý  je druh ryby z čeľade skorpénovité .

Je to veľmi známa, obľúbená, ale taktiež obávaná morská ryba. Svoju popularitu si získal najmä kvôli atraktívnemu zovňajšku. Disponuje aj jedom, ktorý má identické zloženie ako jed kobry. V prírode táto dravá ryba obýva 50 metrové hĺbky, ale aj pobrežné lokality.

Dospelý dorastá do dĺžky 35 cm. Jeho telo je pomerne zavalité, uspôsobené pomalému a rozvážnemu pohybu. Všetky jeho plutvy sú výrazne predĺžené a majú charakteristické usporiadanie. Dravému spôsobu života zodpovedá veľká tlama, ktorou krídlovce lapajú živé ryby a mäkkýše. Klenba hlavy vytvára v oblasti očí nadočnicové výrastky v tvare typických rožkov. Nemenej nápadné je samostatné zafarbenie, pri ktorom pretínajú biele základné sfarbenie nepravidelné červenohnedé zvislé prúžky.

Je to krásna morská ryba priam prekrásna ale je aj veľmi jedovatá, takže na to pozor ! Je to dravá ryba a to vidno aj na jed obrovskej papuľke . Je to samotárska ryba a žijú v pare len v dobe rozmnožovania.

Jed - Ale je to po česky lebo ja o naj neviem a o jedu vôbec takže teraz to dám z wikipédie .

Perutýn ohnivý vylučuje z jedových žláz na konci hřbetní, břišní a řitní ploutve toxin(ze skupiny ichthyotoxinů, tedy toxinů ryb). Celkem je těchto žláz na těle 17-18, nejvíce na hřbetu.Samotným jedem je zřejmě určitý proteino molekulove hmotnosti  150 000 Daltonu, ale tekutina obsahuje také acetylcholin s neurotoxickým účinkem a rovněž další toxin s účinkem na nervosvalový přenos vzruchů. Byl však také detekován jeden jed nebílkovinného složení.Nebezpečný ichthyotoxin je možné pro výzkumné účely odebrat pouze z živého perutýna, po jeho smrti se toxin rozpadá.

Člověk s jedem nejčastěji přijde do kontaktu, když čistí jejich akvárium nebo s rybami manipuluje.Pokud zasáhne člověka, způsobuje značnou bolest, nejintenzivnější v první hodině až hodině a půl, ale trvající až 6-12 hodin. Vzácně může bolest vytrvat až čtyři dny, v některých případech až měsíc. Zasažený člověk se začne silně potit, trpí bolestmi a mohou se u něj objevit i dýchací potíže. První pomocí je obvykle ponoření zasažené části do 45 stupňů Celsia horké vody, což umožňuje snížit bolest a pomáhá inaktivovat jed.V některých případech však horká voda nevykazuje účinek. Odborníci dále doporučují odstranit zasaženou pokožku a případné zbytky jedových trnů z ryby, aplikovat vakcínu proti tetanu a použít antibiotika a analgetika. Pokusy naznačují, že vhodným protijedem je toxin z odrance pravého.

Kosatka dravá - je najväčším členom čeľade delfínovité. Ide o druhého najrozšírenejšieho cicavca na zemi (po človeku), možno ju nájsť vo všetkých svetových oceánoch. Je všestranným dravcom, požiera ryby, korytnačky, vtákov, tulene, žraloky a tiež iné malé a mladé veľryby. To stavia kosatku na vrchol morského potravinového reťazca. Názov "veľryba zabijak" odráža jej povesť veľkolepého a obávaného morského cicavca ako bola opísaná už v Prírodopise Plínia Staršieho. Dnes už vieme, že kosatka nie je ani veľryba (iba v najširšom zmysle, čiže príslušník radu Cetacea), ani nebezpečná pre človeka; vo voľnej prírode nebol nikdy zaznamenaný žiadny nevyprovokovaný útok kosatky na človeka, výnimočne sa však vyskytli prípady, keď zajatá kosatka napadla obsluhu morského parku.

Spoločenské vzťahy - Kosatky majú zložitý systém spoločenských skupín. Základnou skupinou je materská línia, skladajúca sa z jednej samice (matky rodu) a jej potomkov. Synovia a dcéry matky rodu vytvárajú časť tejto línie rovnako ako synovia a dcéry ich dcér (synovia a dcéry ich synov sa pripájajú k materskej línii svojich matiek) a vytvárajú tak rodinný strom. Keďže samice môžu žiť až 90 rokov, nie je neobvyklý život štyroch alebo dokonca piatich generácií v jednej línii. Skupiny založené na materských líniách sú veľmi stabilné počas mnohých rokov. Jednotlivci sa oddeľujú od týchto svojich skupín iba na niekoľko hodín za účelom spárenia sa alebo zháňania potravy. Nebolo zaznamenané žiadne trvalé oddelenie jedinca z jeho materskej línie. Priemerná veľkosť materskej línie zaznamenaná v severovýchodnom Pacifiku bola 9 zvierat.

Kosatky sú moje obľubené dravce :) . Pretože sú krásne, elegantné, inteligentné a sú priateľské stvorenia. Oni by nemali byť v akvárku a vystupovať ale mali by byť voľnej prírode Je to tak a ja si za tým stojím. kde aj patria a majú svoju rodinu .

Veľryba - Veľryby, najväčšie zvieratá na zemi, patria do rodiny cicavcov, ktoré nazývame kitovce (Cetacea). Rad veľrybotvarých cicavcov (kitovce) zahŕňa veľryby, delfíny a sviňuchy.

Sú to pravdepodobne najšpecializovanejšie cicavce. Ich telo pripomína rybu, majú plutvovité predné končatiny a zakrpatené zadné končatiny (nachádzajú sa pod povrchom tela). Na rozdiel od rýb sú veľryby teplokrvné, dýchajú vzduch a rodia živé mláďatá. Napriek tomu, že sú výborne prispôsobené životu pod vodou, vedci veria, že sa veľryby vyvinuli zo štvornohých suchozemských cicavcov. Majú vynikajúci sluch a zvláštnu schopnosť, ktorá im umožňuje využiť kyslík z nadýchnutého vzduchu dva až trikrát účinnejšie ako suchozemským cicavcom. Veľryby majú stlačiteľný hrudník, ktorý im pomáha pri ponoroch do veľkých hĺbok. Sú vybavené vrstvami zvláštneho izolačného tuku, ktorý sa nazýva blubber (veľrybí tuk) a chráni veľryby pred chladom.
Rozdeľujeme ich na bezzubé veľryby (kosticovce) napr. vráskavec obrovský a zubaté veľryby (bezkosticovce), napr. delfíny a sviňuchy. Vyskytujú sa v moriach na celom svete, niektoré druhy žijú v tropických a subtropických riekach. Následkom ľudských aktivít je mnoho druhov v súčasnosti na pokraji vyhynutia.

Komunikácia veľrýb nie je dosiaľ dostatočne preskúmaná. Vedci sa naďalej snažia plne pochopiť spôsob, ako sa veľryby dorozumievajú.

 Medúza - Medúzovce je trieda z kmeňa pŕhlivce. Charakterizovaná je tým, že u nich prevažuje medúzové štádium nad polypovým štádiom, ktoré je veľmi špecializované a podieľa sa na rozmnožovaní.

Patria sem viaceré plávajúce rôsolovité mechúrniky. Obyčajne majú tvar zvona či taniera, pologule či gule. Ústa sú na spodnej strane tela a často sú obklopené veľkými lalokmi alebo dlhými ramenami. Na vonkajšom okraji tela majú jemné vlákna s pŕhlivými bunkami.

Medúzy sú výhradne morské, žijú skoro vo všetkých moriach a oceánoch. Niektoré druhy sú rozšírené po celom svete. Jedia planktón a menšie kraby, ryby a raky. Rozmnožujú sa pohlavne – larvy sa usadzujú na dne mora a pučia z nich nové medúzy. Najbežnejším druhom je tanierovka ušatá (Aurelia aurita), a to v lete v Severnom mori.

Vývinový cyklus

Po kopulácii gamét vo vode vzniká zygota, ktorá sa brázdi až na planulu. Táto prisadá a mení sa na strobilu, na ktorej smerom zdola nahor pučaním prirastajú budúce mladé medúzy – najstaršia je úplne hore. Po čase sa zaškrtením oddelí (v tomto štádiu ju nazývame efyra), prevracia sa o 180°, dorastajú jej ramená a dospieva. Týmto spôsobom sa oddeľujú ďalšie a ďalšie efyry.

Existují menší druhy medúz s velice účinou toxikací ze žahavých buněk, které prokazatelně způsobily úmrtí člověka. Nejznámější z nebezpečných zabijáků je Fleckerova mořská vosa (Chironex fleckeri) z australských vod. Australská medúza známá jako čtyřhranka Fleckerova je velká jen pár centimetrů a její nenápadný čtyřhranný klobouk je ve vodě téměř neviditelný. Za ním se však táhnou tenká a až deset metrů dlouhá lepkavá chapadla s velkým množsvím žahavých buněk. Pokud ulpí na nechráněné kůži plavce, je zle. Jed způsobuje palčivou bolest, otoky a záněty. Pokud se postižený nezačne topit už z pouhého leknutí (bolest je tak silná, že mnohé oběti se domnívaly, že na ně zaútočil žralok), pak hrozí křeče, bezvědomí a selhání srdce. Její „štípnutí“ je schopno člověka usmrtit do 3 minut. Může se ale trápit i dvě hodiny. Zajímavostí je, že tato medúsa - zabiják byla až do roku 1956 vědě naprosto neznáma. Přitom se odhaduje, že v Austrálii jejímu jedu podlehne každý rok 50 lidí.
A pomyšlení, že v mořských hlubinách jsou s největší pravděpodobností zatím neznámé obří medúzy jejíž chapadla jsou stejně nebezpečná, je děsivé. Tato teorie je dokládána očitými svědectví, kterým se bohužel díky nezájmu o toto téma nedostává ohlasu. A zůstávají v podstatě bez povšimnutí.

Latinský názov medúzy -     Scyphozoa              

Sú hrozne nebezpečné ale podľa mňa sú to úžasné živočíchy . Sú ryby ktoré žijú v ich pŕhlyvých vlasov- môj názov....a tie rybky sa tak chránia pred predátormi ktoré by pri stretnutí s medúzou asi neprežili.